Lekcia 2.

13. dubna 2008 v 20:02 | zdroj fantasy-dreams.blog.cz |  Japonština
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9e/Flag_of_Japan.svg/800px-Flag_of_Japan.svg.png
takze dnesna lekcia bude o nieco obsiahlejsia, budeme sa hlavne vela pytat a odpovedat, a taktiez si povieme par zakladnych veci o japoncine, na ktore som minule jaksi zabudla, gomennasai^^
Gramatika
Ako som uz povedala, dnes toho bude vela, tak si radsej pripravte nieco na pisanie a cez buduci tyzden sa na to mrknite:)
takze hajimemashou! (zacnime:)

A: Par suhrnnych informacii, ktore sa vam zidu jednak pre tieto lekcie jednak celkovo:

1. v tychto lekciach budem pouzivat (ako ste si uz urcite vsimli;) anglicku transkripciu. Myslim ze s tym nikto nebude mat problem, keby nahodou nejaky bol, nevadi, kludne mi povedzte a ja to upresnim;) a teraz k japoncine:
2. ako som uz minule povedala, je dolezite si zapamatat, ze sloveso ide v japonskej vete vzdy nakoniec. samozrejme su vynimky, ale o tom si povieme neskor (hlavne pri relativnych vetach;), takze nezabudnite, podmet-predmet-sloveso:)
3. dalsia vec, co sa tyka slovosledu. v japoncine existuju dve zakladne schemy slovosledu; ta, ktoru sme spominali v bode 2, cize tzv. SOV (Subject-Object-Verb, teda Podmet-Predmet-Sloveso), a druha, o ktorej si dnes nieco povieme, je tzv. TTOPV schema (Time/Topic - Object - Place - Verb, teda Cas/Tema - Predmet - Miesto - Sloveso). Nebojte sa, na vsetko mame cas, zatial si povieme len zaklad, a ked ho budete mat zvladnuty, budeme sa tymto zaoberat do hlabky;)
4. dalsia vec, ktoru uz asi viete je, ze v japonskej vete su vztahy medzi slovami dane casticami. castice su dolezitou sucastou japonciny, dnes si do nich dame uvod:)
5. co sa tyka ohybania slov, asi vas potesim tym, ze japonci s podstatnym menom nerobia vobec nic:) co sa tyka ostatnych slovnych druhov, maju dost vela zamien, ale s tymi tiez nic moc nerobia, dalej velmi zaujimava tema budu pridavne mena, ale to nastastie nie je nic tazke, a co sa slovies tyka, maju len 2 casy - minuly a neminuly. ale s tymi slovesami tam toho bude viac. Dalsia vec je, ze japonci nevytvaraju ani plural (len v nietorych pripadoch a je na to par sposobov:). japoncina nema prilis vela vynimiek, urcite ovela menej nez ktorykolvek iny jazyk s ktorym som sa kedy stretla:)

dobre, tak to by asi bolo zatial vsetko:) a teraz podme na to;)

B: Tato cast bude dost zasadna;) nakolko sa naucime frazu "Ja som ____", resp "Moje meno je ____".
Tu je niekolko sposobov, z ktorych kazdy si vysvetlime:)

Hanabi desu.
Watashi wa Hanabi desu.
Watashi no namae wa Hanabi desu.
Namae wa Hanabi.
Watashi wa Hanabi.

Vyzera to zlozito? nebojte sa, je to uplne jednoduche;)
Prvu vetu ste urcite pochopili:) Hanabi desu - (ja) som Hanabi. pre zopakovanie, desu je japonska kopula, teda sloveso byt. Mozno niektorych z vas napadne, ked japonci necasuju, ako vieme, ze hovorime som Hanabi a nie napr. ty si hanabi? odpoved je - nevieme to. resp. vieme, podla kontextu, a v tomto konkretnom pripade aj podla toho, ze ked hovorime o niekom inom, zo zasady pouzivame niektoru z pripon. Keby ste chceli povedat Ty si Hanabi. alebo Ona je Hanabi., poviete Hanabisan desu. Ako asi vsetci viete, san je uctiva pripona, ktora sa pouziva univerzalne pre muzov aj zeny, a je dobre pouzivat ju za kazdym menom (kym nepoznate dalsie pripony, o tych si povieme neskor), okrem vlastneho. NIKDY NEPOUZIVAJTE PRIPONU -SAN ZA VLASTNYM MENOM!!!
Dalsi dobry napad, ktory by vas mohol napadnut - ked teda japonci necasuju, preco nepouziju zameno, ako napr. v anglictine? Samozrejme, da sa to tak spravit, ale japonci, uzasni to tvorovia, to proste nerobia, resp, nezvyknu to robit. Asi som vas zabudla upozornit: Japonci doslova MILUJU vety, ktore mozu okliestit o co najviac slov. miluju skracovanie, vynechavanie a podobne;) Samozrejme, zamena pouzivaju, ale inak ako my, ale k tomu sa dostaneme.

Watashi wa Hanabi desu. V tejto vete mame hned dve nove slovicka: Watashi, co znamena "ja" a wa, co je castica, kt. oznacuje TEMU. urcite ste si toto slovno vsimli pri druhej scheme slovosledu, TTOPV. O teme si viac povieme inokedy, nakolko je to pomerne delikatna zalezitost a povedala by som, ze sa nou budeme podrobnejsie zaoberat, ked skoncime s tymi uplnymi zakladmi:) kazdopadne citajte dalej, to co teraz o teme potrebujete vediet je len to, ze sa mozme zatial hrat, ze je to podmet. Takze Watashi wa (ja) Hanabi desu (hanabi som = som Hanabi). Cize doslovne povedane Ja som Hanabi. Keby sme chceli povedat Ty si hanabi, povedali by sme: Anata wa Hanabisan desu. Dalsie nove slovicko, anata, znamena "ty". Myslim, ze to nie je take tazke na pochopenie;)
Veta "Watashi wa Hanabi" je len variaciou tejto vety. Ako som uz hovorila, japonci velmi radi vyhadzuju z vety cokolvek, co tam absolutne nutne nemusi byt. desu je tento pripad, hrozne radi ho z viet vyhadzuju. Watashi wa Hanabi. je teda to iste ako Watashi wa Hanabi desu. Ale vy zatial pouzivajte vety aj s desu:)

Watashi no namae wa hanabi desu. tu mame dalsie dve nove slovicka. prve je "no", to je castica, ktora oznacuje jednak genitiv (ekvivalent anglickeho "of"), a jednak vlastnictvo (ekvivalent anglickeho 's). Cize - Watashi no xxx=moje xxx. Inu no xxx=psove xxx. Neko no xxx=mackine xxx. Jasne?:) no a "namae" znamena "meno", a zvysok vety uz pozname.

Teda:
Watashi no (moje) namae wa (meno) Hanabi desu (je Hanabi). Tazke?:))) a Namae wa Hanabi je vlaste len variaciou tejto vety, opat je to okliestene Watashi no namae wa Hanabi desu. Ano ano, japonci to mozu povedat aj takto, ked jasne vyplyva z kontextu ze to meno je vase, mozete povedat aj namae wa ___. Za hanabi samozrejme dosadte vase meno;)

Pokial vam je nieco nejasne, kludne sa ma spytajte;)

A teraz... uz viete dost vela sposobov, ako povedat ako sa volate:) a co ked chcete vediet, ako sa vola niekto iny? Tato otazka sa da lahko poskladat. Mozme vychadzat z anglickeho What's your name?, preto budeme opat pouzivat frazu Nan desu ka?, pretoze japonci ju pouzivaju dost casto. Vezmime si, ze nan desu ka je vlastne doslova What's? a co nam tam chyba? (tvoje) meno:) tak ho tam (samozrejme podla japonskeho slovosledu) doplnime:
(Anata no) namae wa nan desu ka?
Doporucujem nepouzivat Anata no, pretoze japonci nemaju radi, ked im niekto hovori ty, radsej maju, ked im hovoria menom. To plati pre zdvorilu uroven konverzacie, napriklad ked vam niekoho prvy krat predstavia, nie je dobre pytat sa Anata no namae wa nan desu ka? Doporucujem radsej verziu:
Onamae wa nan desu ka?
O pred namae je predpona (jedna z mala japonskych, vacsinou pouzivaju pripony;), ktora dodava uctu, teda doslova by sa to dalo prelozit "ake je vase ctene meno?" ale samozrejme, nie je to tak uplne doslovne, a v japoncine to neznie tak smiesne:)

Tak si to teraz trosku precvicme:

Onamae wa nan desu ka?
Watashi no namae wa Jana desu.

Inu no namae wa nan desu ka?
Inu no namae wa Dunco desu.

No a teraz, ako sa spytame "Kto je to?"
V tomto pripade nebudeme pouzivat nani (resp. nan), pretoze uz sa nejedna o vec, ale o cloveka. "Kto" sa povie "dare", takze nam uplne staci nahradit "nan" "dare". Cize kto je to?
Dare desu ka?
A ked sa chceme spytat cie to je? Skuste uhadnut;)




















:)))))))))))))))))))))))))))))))))))

Ano spravne:
DARE NO desu ka?

Takze opat male precvicenie:

Kono=tento (o tomto si viac povieme v buducej lekcii)

Kono inu wa dare no desu ka?
Ivanasan no desu.

Kono inu no namae wa nan desu ka?

Onamae wa nan desu ka?

Kono inu wa anata no desu ka?

OK, myslim, ze z tejto oblasti je to na dnes vsetko:)

C: teraz nieco malo (nebojte sa, naozaj malo;) o casticiach:)
Povieme si len o uplne hlavnych casticiach. Tieto castice maju samozrejme viac vyznamov, ale nas teraz zaujimaju len tieto:)

takze...
wa - zatial tak daleko v hiragane nie sme, no casom zistite, ze hoci sa tato castica vyslovuje "wa", zapisuje sa hiraganovym pismenom "ha". to len tak na okraj. Tato castica je casticou temy. zatial sa podrobne o jej pouzivani nebudeme ucit, to, aspon pokial mozem posudit, patri do trochu vyssieho levelu nez akym sa tu zaoberame. Zatial vam staci vediet, ze v mnohych pripadoch sa "wa" zhoduje s podmetom, hoci to tak nemusi byt vzdy. rozlisovanie temy a podmetu si nechame na inokedy:)
Priklad pouzitia: Inu no namae wa Bodrik desu.

ga - toto je castica podmetu, ktora oznacuje len a len podmet:)ako som spominala vyssie, zatial sa roznielom medzi wa a ga nebudeme zaoberat, staci vam vediet, ze toto je podmetova castica, o jej presnom pouziti v zmysle podmetu a o jej dlasich pouzitiach si povieme inokedy:)
Priklad pouzitia: Inu ga tabemasu (tabemasu = je (konzumuje;))

wo - pre tuto casticu je v hiragane samostatne pismenko, ktore sa pouziva len a len pre nu. Tato castica oznacuje PREDMET. vyslovuje sa [o], niekedy [wo] (anglicke w ako v slove world, to iste plati pre "wa")
Priklad pouzitia: Ringo wo tabemasu. = jem jablko.

ni - tato castice ma strasne vela pouziti ale v podstate znamena "v/do". cita sa vacsinou makko (s makkym n).
Priklad pouzitia: Gakkou ni desu. (gakkou=skola) = Som v skole/Je v skole.

mo - tato castica je velmi jednoducha, znamena "tiez", "aj".
Priklad pouzitia: Watashi mo tabemasu. = Aj ja jem.

Teraz si este dajme vetu na slovosled TTOPV:

Watashi wa ringo wo gakkou ni tabemasu.
Tema predmet miesto sloveso.

To by vam mohlo zatial stacit:)


Pismo
Takze hiragana na tento tyzden:

KA - vyslovuje sa normalne ako 'ka' v karikatura
http://www.kanjistep.com/en/online/hiraganasteps/images/ka.gif
KI - vyslovnost normalna, ako 'ki' v kinohttp://www.kanjistep.com/en/online/hiraganasteps/images/ki.gif
KU - vyslovnosu je podobna ako kü, podobne ako pri u - je to nieco medzi kü a normalnym ku.http://www.kanjistep.com/en/online/hiraganasteps/images/ku.gif
KE - vyslovnost normalna ako 'ke' v maketahttp://www.kanjistep.com/en/online/hiraganasteps/images/ke.gif
KO - vyslovnost normalna ako 'ko' v kotolnahttp://www.kanjistep.com/en/online/hiraganasteps/images/ko.gif
No a to by bolo zhruba vsetko pre tento vyzden:) majte sa krasne a ucte sa, a keby ste niecomu nerozumeli, urcite mi napiste a ja sa vam to pokusim vysvetlit;) o tyzden tu je dalsia lekcia
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 tenten tenten | 21. dubna 2008 v 18:55 | Reagovat

odkial to mas

2 tenten tenten | 21. dubna 2008 v 18:55 | Reagovat

ja mam 2 slovniky

3 tenten tenten | 21. dubna 2008 v 18:56 | Reagovat

vies povedat aj          dobry den ja som tenten mam 11 rokov a som zo slovenska z  hlohovca

4 tenten tenten | 21. dubna 2008 v 18:58 | Reagovat

konochiwa.watashi  wa tenten .džúiči-sai desu.slovakia no hlohovec kira kimashita.

5 Charlotte Charlotte | Web | 30. dubna 2008 v 20:56 | Reagovat

Zase super lekcia xD Naozaj pekne vysvetlené :)

6 kashianime kashianime | Web | 9. září 2008 v 10:57 | Reagovat

ahojky mas krasny blog a lekcie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama